Autorstvo

23.11.2021


Článok som pôvodne chcela publikovať už v pondelok, ale po jednej konverzácii na Instagrame s veľmi šikovnou tvorkyňou, som sa ho rozhodla prepísať.

V poslednom čase v rôznych tvorivých skupinách a aj u jednotlivcov sledujem, že problém autorstva je veľký. Mnoho ľudí nedodržuje pravidlá, ktoré by nemali vychádzať iba z autorského zákona, ale aj z nášho vlastného rozumu. Nikde nás autorský zákon neučia a niekedy sa s ním stretneme náhodou v správach. Osobne si myslím, že každý začínajúci tvorca, ktorý má pochybnosti by si ho mal vyhľadať. Je voľne dostupný na internete a určite k nemu existuje aj množstvo výkladov, pokiaľ mu nerozumiete.

Na konci článku vám zanechám odkazy na slovenské aj české znenie autorského zákona. V článku vám poskytnem môj stručný pohľad na to ako by to malo fungovať a v praxi vyzerať. Nie som právnik a preto si nemôžem a ani nechcem dovoliť jeho výklad.

Ale najskôr vám poviem niekoľko príbehov.

Jeden z nich je o mojej veľmi talentovanej kamarátka, ktorá navrhuje a šije. Pred rokom a pol si založila vlastnú značku a venuje sa tomu naplno a s láskou. Všetky odevy sú prepracované do detailu, aby svojim nositeľkám vydržali pri správnej starostlivosti celý život. O pár mesiacov na to, sme obe zaznamenali pani, ktorá začala šiť veľmi podobné šaty. Samozrejme nás to obe zamrzelo, pretože sme nevedeli, či sa inšpirovala priamo jej tvorbou alebo je to iba "náhoda". Tento rok pred letom začala táto moja kamarátka tvoriť letnú kolekciu. Mala vymyslené strihy, objednané látky, ale u inej tvorkyne videla kolekciu, ktorá bola z rovnakých látok a aj strihy sa veľmi podobali. Mohla spraviť dve veci. Nechať to tak a povedať si, že veď som ju predtým nesledovala, takže som to nemohla vedieť. Ibaže ako by to obhájila? Alebo si mohla povedať fajn, beriem výzvu a kolekciu prerobím, aby bola odlišná. A ona ju prerobila. Existuje mnoho tvorcov, ktorý pracujú s rovnakým materiálom ako ona. A hoci materiál neposkytuje veľa možností, ako sa na ňom vyblázniť, napriek tomu sú odlišný a každý má svoj vlastný rukopis.

Ďalší príbeh som sledovala v skupine o háčkovaní. Ženy tu radi zdieľajú svoje skúsenosti s technikou, ale aj inšpiráciu a návody. Neraz som videla, že niekto preložil anglický, ruský alebo inojazyčný návod a ponúkal ho ďalej na predaj. Možno s dobrým úmyslom, aby uľahčil háčkovanie ženám, ktoré tieto jazyky neovládajú, alebo je pre nich ťažké sa v takýchto návodoch zorientovať. Alebo prípad, keď si niekto zakúpi návod a voľne ho poskytuje ďalej. Či sériovo podľa neho vyrába a predáva ďalej. Dnes je náročné vymyslieť niečo čo je odlišné, nový motív, vzor a podobne. Ale stále to nie je nemožné. Osobne si myslím, že ľudia, ktorý v danej technike vyrábajú niečo predaj, vedia vytvoriť aj návrh. A možno je to iba moja skreslená predstava.

Posledný príbeh sa stal mne osobne. Pred niekoľkými týždňami som narazila na stránku, kde sa objavili fotky mojej čipky. Nemala som ani tušenia, že si ich niekto vypožičal, pretože sa ma nikto nepýtal, dokonca nebol uvedený ani len autor fotografie alebo zdroj odkiaľ bola fotografia prevzatá.

Ako by to malo naozaj vyzerať?

Niekoľko mesiacov dozadu mi písala Iva Domanjová, že potrebuje fotografie krakovanskej čipky do časopisu Paličkovaní. Rada som jej zopár prác poslala. Vybrala si tie, ktoré jej vyhovovali najviac a na konci článku spomenula všetkých autorov prác.

Paličkovaní 2/2021, str. 14
Paličkovaní 2/2021, str. 14

Veľa žien je všestranné kreatívnych a dnes sa radi chválime tým čo sme vytvorili v rôznych skupinách, na svojom facebookovom účte alebo na instagrame. Sociálne siete nám dali obrovskú slobodu, ale s nimi prichádza aj zodpovednosť. Neovládame iba jednu techniku, ale rovno niekoľko. Preto, keď vidíme krásne ušité šaty, vieme si ich tiež ušiť. Vieme si niečo podľa obrázka uháčkovať, upliesť, vyšiť, upaličkovať.

Keď sme sa kedysi chválili kamarátkam alebo rodinným príslušníkom, bolo im asi celkom jedno ako sme k nápadu na danú vec prišli. Prinajhoršom nás požiadali o vyrobenie podobnej veci, ale nikdy sme nepremýšľali nad tým, že by sme to robili vo veľkom. Doba sa zmenila možnosti sú iné.

Pre mnoho žien a mužov je veľkým zdrojom inšpirácie Pinterest, ďalej Instagram, Facebook a mnoho iných sociálnych sietí. Obrázky, či návody si jednoducho uložíme, časom sa k nim môžeme vrátiť opäť a tvoriť. Niekedy je náročné dohľadať autora návodu alebo práce a inokedy sa hneď dostaneme na jeho stránku, profil a môžeme sa inšpirovať ďalej.

Riešení je hneď niekoľko a sú celkom jednoduché.

  • Som tvorca, ktorý predáva a niečo ma inšpiruje, chcem aaby v mojej ponuke bola "podobná" vec.

Toto sa stáva aj mne. Vidím niečo upaličkované a viem, že by som to dokázala nakresliť aj sama a tak nepotrebujem originál predlohu. Alebo pred časom ma zaujal nový materiál, z ktorého sa dajú spraviť ohromné veci a kombinovať s ním techniky. Inšpirácia prišla z pinterestu a možností je naozaj veľa. Ako to spravím?

Jednoducho. Internet vypnem, zoberiem ceruzku a papier a začnem kresliť. Napríklad kvet, ktorý som videla, ale kreslím podľa toho ako zostal v mojej myslí, ako mi to dovolia moje schopnosti s ceruzkou a daným materiálom. Nikdy sa nesnažím o to aby to bola presná kópia. Zmením farbu, použijem inútechniku, kde tu zmením linku a ono svete sa div, zrazu je to niečo úplné iné, ale krásne a od začiatku až do konca moje. A ak sa mi náhodou stane, že sa to predsa len na niečo čo už bolo vytvorené podobá, tak premýšľam, čo by som mohla zmeniť, pridať alebo ubrať aby to bolo iné.

  • Kúpila som si predlohy v cudzom jazyku. Moje práce sa páčia iným ženám a tiež chcú návod, ale jazyk neovladajú. Tak to preložím!

Myšlienka je krásna, ale musíte myslieť na to, že ani vám by sa nepáčilo, ak by niekto váš návod preložil a predával ho alebo zdarma šíril ďalej. Riešenie je jednoduché. Návod ste si určite kupovali u konkrétneho autora, ktorému viete napísať správu a komunikovať s ním v danom jazyku. Preto mu stačí napísať a spýtať sa ho či je to pre neho v poriadku, ako si predstavuje vašu spoluprácu, teda aký podieľ zo zisku bude chcieť a podobne. Myslím, že iba takto môžu byť spokojné všetky strany.

  • Vytvorila som dielo podľa predlohy, ktorá je v mojom jazyku alebo je to podvinok, ktorý viem poskytnúť ďalej.

Mne samej sa stalo niekoľko krát, že po mne chceli ženy predlohu práce, ktorú som robila podľa knihy, podvinku a podobne. Vždy som ich naviedla na konkrétnu publikáciu alebo autora, či zdroj podvinku, ale nikdy som nebežala ku kopírke a neposielala alebo nehľadala v súboroch. Niekto mi povie, ale oni sa na mňa nahnevajú. A čo? Nie je to váš návod, predloha. Hnevať sa na vás môže iba autor predlohy a to je myslím, ešte horšie. Riešenie je celkom jednoduché. Pridám obrázok, napíšem od koho mám predlohu, prípadne pridám odkaz odkiaľ si to môžu kúpiť, s akým materiálom som pracovala a na záver dodám, že ja osobne predlohu neposielam a neskenujem, jednoducho sa musia obrátiť na autora originálu alebo si zaobstarať knihu. 

V tomto prípade by bolo správne doplniť mená autorov podvinkov. Komentujúce by sa mohli skontaktovať priamo s nimi a získať predlohu od nich. (Mená sú preškrtnuté zámerne.)

Myslím si, že celý princíp je jednoduchý. Ak sa inšpirujem, tak svoju inšpiráciu priznám. Keď robím niečo podľa inej predlohy uvediem autora. A návody, ktoré som si zakúpila voľne nešírim. Pretože, keby ich chcel autor šíriť voľne tak by ich neponúkal na predaj.

  • Samostatnou kategóriu sú práce, ktoré sú na internete voľné dostupné. Rôzne postupy na youtube. Free predlohy na háčkovanie, podvinky na paličkovanie na Pintereste, strihy a podobne. Ak to tam pridal sám autor, tak je to v poriadku, ale pokladám za správne, že aj v tomto prípade uvediete zdroj, odkiaľ ste čerpali. Stačí dať URL odkaz. 

Napríklad vytvorím macrame anjelikov podľa videa, ktoré je verejne prístupné na youtube. Pochválim sa v skupine s fotografiu a pridám k tomu krátku vetu, že som tvorila podľa videa od Pro Tvorbu. Zaberie to asi o niečo menej času ako celodenné  písanie a upravovanie tohto článku :D

A čo dodať na záver?

Toto je jedna z vecí, ktoré nás v škole nenaučia. Buď nám to dôjde automaticky a tak nejak logicky, alebo si na to prídem časom sami. Ale rozhodne je to vec, ktorou by sa každý kreatívny človek mal riadiť. Malý tvorca vás môže na porušenie autorského zákona upozorniť a skúsiť nájsť nejaký kompromis. Ale verte mi, ak by to bola veľká spoločnosť, môže vás zažalovať a požadovať nemalé peniaze, a to si dvakrát rozmyslíte.

Cieľom článku je vzájomný rešpekt a úcta medzi tvorcami navzájom.  

A na záver sľúbené odkazy. 

Pre Slovensko: https://www.zakonypreludi.sk/zz/2015-185

Pre Česko: https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2000-121

Fotky v galériách môžete vidieť rôzne príklady toho o čom sa píše v článku. Zámerom nie je nikoho haniť a má čisto ilustračný charakter.