Grete Thums

01.10.2021

Dnes by som vám rada predstavila knihu, ktorá sa mi pred niekoľkými mesiacmi dostala do ruky a stala sa novým prírastkom v mojej knižnici.

Ide o knihu o rakúskej čipkárke Grete Thums od Hartmuta Langa.

Na začiatok si však dovolím niekoľko slov o samotnej čipkárke.

Narodila sa 3.1. 1882 v Brne ako Margaretha Schuldes. Matka pochádzala z nemecka a otec z Brna. V roku 1888 ako 6 ročná začala navštevovať Mestskú vyššiu dievčenskú školu v Brne. Išlo o školu, ktorá patrila nemeckej komunite, preto tu bola vyučovacím jazykom nemčina. Po 4 rokoch výučby na dievčenskej škole navštevovala tri roky strednú školu. Kde v rokoch 1896/97 navštevovala aj ručné práce. Paličkovať sa Greta naučila od uršulínok. Tu vznikla jej túžba po nových vzoroch. V roku 1907 sa vydala za Adolfa Thums. Manželmi boli iba 20 rokov. Zomrel v roku 1927 v Brne.

Vo veku 48 rokov začala Grata Thuns navštevovať Umeleckú školu vo Viedni. Chodila do triedy textilu ako hosť. Triedu viedol profesor Eduard Wimmer. Za 10 rokov čo školu navštevovala sa naučila všetky textilné techniky. V roku 1943 vydala v Berlíne knihu o čipkách a v roku 1955 vystavovala svoje práce v Brugach v Belgicku.

Gretha Thums zomrela v roku 1969 v Salzburgu. Zanechala po sebe rozsiahle dielo, ktoré sa vďaka tejto knihe dostalo do povedomia.

A teraz k samotnej knihe.

Kniha je rozdelená do štyroch častí.

Prvá časť je venovaná životnej ceste čipkárky. Je napísaná veľmi stručne. Z tejto časti som čerpala, aj úvodnú časť o samotnej autorke, keďže na internete by ste o nej veľa informácii nenašli. 

Ak sa kniha dostala do ruky niekomu, kto ovláda nemecký jazyk lepšie ako ja, budem rada za upresnenie detailov. Bohužiaľ nemčinu už niekoľko rokov nepoužívam a znalosti zo strednej školy sa postupne vytratili.

Druhá časť je venovaná fotografickej dokumentácii prác, ktoré boli následne rekonštruované. Od vzorkovníka až po veľké práce. V tejto časti ma najviac mrzia nekvalitné fotografie, tie sú však zastúpené v celej knihe. U starých a historických fotografii, je to pochopiteľné. U tých novších už nie. Je to škoda, pretože to kazí dojem z knihy a zároveň pôžitok, ktorý môže čipkárka mať pri skúmaní väzieb.

Tretia časť knihy je venovaná rekonštrukciám čipiek. Nájdete tu veľké množstvo prác, ktoré boli vyobrazené už v druhej časti. Na začiatok sú tu vysvetlené farebné kódy, ktoré používajú u predlôh na paličkovanie a niektoré typy väzieb. Od jednoduchých čipiek sa dostaneme k zložitým veľkoformátovým vyobrazeniam. Nekvalitné fotografie v tomto prípade kompenzujú kvalitné a detailne prepracované predlohy, ku každej práci. Zaujímavé je študovať jednotlivé vyobrazenia. Sledovať ako autorka pracovala s niťami, väzbami a hlavne ako sem zakomponovala farebné nite.

Posledná štvrtá časť je venovaná menším figurálnym prácam. Nájdeme tu postavy anjelov, svätej rodiny, madonu a podobne.

Myslím si, že ide o zaujímavé poňatie knihy. Na základe rekonštrukcii sa nám snažia predstaviť dielo tejto výtvarníčky. Nemusíme tak iba študovať obrázky a snažiť sa z nich vyčítať ako bolo dielo upaličkované. Vďaka predlohám, ktoré sprevádzajú každú jednu rekonštrukciu, tak môžme sami pochopiť ako autorka pracovala, ako kombinovala techniky a naučiť sa niečo nové z oblasti, ktorá nám nie je toľko známa.

Sama som sa knihe veľmi potešila, pretože pre mňa znamená vhľad do prostredia, kde čipku a jej históriu vôbec nepoznám. Rada by som takýchto kníh vo svojej knižnici videla viac.