Helena Drestová: "Učarovala mi špaňodolinská čipka"

06.06.2022

Aké sú Tvoje prvé spomienky na paličkovanú čipku?

Pochádzam z Hornej Poruby pri Ilave. Sme piati súrodenci. U nás sa nepaličkovalo. Mama nás štyri sestry naučila vyšívať, háčkovať a pliesť. O paličkovaní som veru nepočula. Ani žiadna zo študentiek na vysokej škole túto techniku nespomínala.

Asi v roku 1988 som bola v Bratislave a vonku pred kníhkupectvom predávali zlacnené knihy. Medzi nimi bola aj Slovenská ľudová paličkovaná čipka od Veroniky Géciovej - Komorovskej za 20 Kčs. Prezrela som ju a povedala som si, že to robiť nebudem. Kúpila som si Naše obľúbené uzly od Alžbety Brezinovej. Doteraz som podľa nej nič neurobila.

S rodinou som bývala v Novej Dubnici. Pretože to bolo mladé mesto, kostol tam nebol. Po revolúcii začali bývať sväté omše v kine Panorex. Vo vstupnej hale kina bola malá výstavka paličkovaných prác čipkárok prvého kurzu.

Obdivovala som obrázky a tu ku mne pristúpila pani Alžbeta Mrázová s otázkou, či by som sa to chcela naučiť. Tak som sa stala účastníčkou druhého kurzu, ktorý ona viedla. Ale začiatky boli pre mňa ťažké. Nevedela som pochopiť pletenec. Prišla som domov a 10 ročný syn to bez problémov zvládol. Neskôr, keď sme mali výstavu, tak sa chválil, že to ma on naučil paličkovať.

Zaujímavé je, že tie čipkárky, ktoré so mnou začínali, boli šikovné, ale už ani jedna z nich nepaličkuje. Mňa to teda chytilo poriadne.

Pôsobíš v Klube paličkovanej čipky v Novej Dubnici, kde sa venujete hlavne špaňodolinskej čipke. Špania Dolina je od Novej Dubnice trochu od ruky, prečo teda tento výber?


V roku 1995 som sa prihlásila v Novej Dubnici na kurz paličkovania, ktorý viedla pani Alžbeta Mrázová. Jej vďačím za veľa. Mnohým čipkárkam toto meno nie je neznáme.

Po skončení kurzu sa pýtala, kto má záujem ísť do Španej Doliny na týždenný kurz. Prihlásila som sa len ja. Paličkovali sme v miestnosti vedľa obchodu, kde mali aj výstavu. Každá sme urobili kúsok z viacerých vzorov. Bývali sme u úžasnej pani Márii Malajovej, ktorá nám začínala ďalšie vzory u nej doma. Veľmi ma táto čipka oslovila. Paličkuje sa na vypichanej forme a je veľmi variabilná. Z jednotlivých prvkov môžeme vytvárať početné množstvo vzorov.

Zostavila si publikáciu Paličkované inšpirácie zo Španej Doliny. Čo bolo podnetom pre jej napísanie? A v čom je iná oproti publikáciám o špaňodolinskej čipke, ktoré vydali Tvoje kolegyne z klubu?


Čipkárkam robia problémy otočenia čipky v rohu. Preto som sa pokúsila o zostavenie nových vzorov z jednotlivých prvkov, ktoré používali čipkárky v Španej Doline a zakresliť aj problematické rohy. Táto publikácia obsahuje 15 vzorov nakreslených v konštruktérskom programe. Vtedy mi ich ešte prekresľoval dcérin manžel.

Ďalšie dve publikácie: Špaňodolinské vzory 1 a Špaňodolinské vzory 2 som už kreslila sama. Dcéra s rodinou sa odsťahovali do nového bytu. Vzory som chcela prekresľovať, a tak som sa postupne naučia program ako tak ovládať.

Okrem špaňodolinskej čipky sa venuješ aj baníckej čipke. Robíš rekonštrukcie vzorov podľa starých foriem. V čom spočíva táto práca? Môžeš popísať priebeh rekonštrukcie jedného vzoru?


Pásiková čipka ma zo začiatku veľmi neoslovila. Stále som paličkovala len špaňodolinské vzory. Vďaka pani Marienke Fialovej, s ktorou sme sa nedávno navždy rozlúčili, som začala predlohy prekresľovať. Čipky robila na formách z prešpánového papiera. Samozrejme, že neboli presné, pretože v minulosti nemali techniku na kreslenie predlôh. Tak som jej ich začala prekresľovať najskôr ručne a neskôr už v spomínanom programe. Potom mi formy odovzdala a ja som prekreslila okolo 70 predlôh na dečky a väčšie obrusy.

Čipkárky, ktoré kreslia vzory, vedia, že to nie je práca na jednu hodinu. To si myslia tie, ktoré to nikdy nerobili. Niektorá rekonštrukcia pôvodného vzoru trvá aj desiatky hodín. Ja kreslím tak, aby čipkárka nemusela rozmýšľať, kde zapichnúť špendlík.

 A teraz k samotnej rekonštrukcii, ktorú robím z pôvodných prešpánových foriem.

Vyberiem takú časť vzoru, ktorá je najpresnejšia, tú do detailov prekreslím a potom, ak sa dá skopírujem. Čipku samozrejme aj upaličkujem, aby sompamäti následne ešte nákres opravila.

Vďaka klubu prezentuješ svoje práce na rôznych stretnutiach a festivaloch, nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Ktorý z nich Ti najviac utkvel v pamäti?


Rada si spomínam na všetky stretnutia, pretože všade sa zídu dobrí a milí ľudia. Navzájom sa môžeme porozprávať, obdivovať čipky. Bola som takmer na všetkých festivaloch v Prešove, aj v Krakovanoch, v Bratislave na Dňoch majstrov ÚĽUVu. Z klubu sme sa viackrát zúčastnili Medzinárodného stretnutia čipkárok vo Vamberku a Krajkárskych a remeselných trhov vo Valašskom Meziříčí. Nezabudnuteľný je medzinárodný festival paličkovanej čipky v Bobowej v Poľsku. V roku 2013 a 2015 sme boli s Annou Waldeckerovou, terajšou vedúcou klubu, na festivale v chorvátskom Pagu. Tam sme obdivovali krásu bielej šitej čipky.

V roku 2021 si na Festivale paličkovanej čipky v Krakovanoch získala ocenenie za prínos pre slovenskú čipku. Čo pre Teba toto ocenenie znamená?


Bolo to také prekvapenie, že som nevedela, čo pred návštevníkmi povedať.

Ani vo sne som to nečakala. Veľmi si vážim tých, ktorí ma na ocenenie navrhli, aj keď je to doteraz tajomstvom. Som rada, že som členkou veľkej čipkárskej rodiny na Slovensku a môžem aspoň niečím prispieť k zachovaniu našich krásnych regionálnych čipiek.

 S akým materiálom najradšej pracuješ?


Pretože som urobila veľké množstvo špaňodolinských obrusov a tie sú paličkované z ľanových nití, tak ľanová priadza. Dobre drží tvar, netreba ju škrobiť. Krásna je aj kombinácia ľanovej a bavlnenej priadze, ktorú často používam.

 Akú väzbu najviac používaš? A naopak, ktorá z väzieb Ťa vie potrápiť, alebo sa jej celkom vyhýbaš?


Nebránim sa žiadnej väzbe, ktorá sa používa v špaňodolinských vzoroch. Najradšej paličkujem mušky - ploštičky, ale aj špaňodolinskú riečičku. Nedávno som robila vzor od Alžbety Mrázovej, našej bývalej vedúcej klubu, z knižky Vzory Julky Helcovej 1. Boli tam opletané prstene s očkom a ažúrka. Tu som veru občas aj párala.

V baníckej čipke rada robím lístočky, lebo tie dávajú čipke vyniknúť. Nerada robím pikotky, aj keď patria do baníckej čipky.

 Inšpiráciu čerpáš hlavne v starých vzoroch zo Španej Doliny a baníckej čipky, je ešte niečo čo Ťa v tvorbe inšpiruje?


Obdivujem práce mnohých slovenských umeleckých čipkárok, ako vedia navrhnúť a urobiť zaujímavé čipkárske diela. Krásne práce majú aj zahraničné čipkárky. Ja navrhovať neviem, preto sa radšej venujem pôvodným špaňodolinským prvkom, z ktorých vytváram nové vzory.

 Aké plány v paličkovaní máš do budúcnosti?


Bola by som veľmi rada, keby sa nám v klube podarilo zorganizovať ešte aspoň jeden kurz špaňodolinskej čipky, ktorý sme boli nútené prerušiť kvôli pandémii. Čipkárky rady prichádzali nielen zo Slovenska, ale boli aj z Českej republiky.

Tylovú čipku som paličkovala už dávnejšie, tak aj tú by som ešte chcela vyskúšať. Páčia sa mi všetky naše regionálne čipky, takže ich budem paličkovať podľa nálady.

Upaličkovala som viacero čipiek pod obojok na rukávce do Zliechova, Valaskej Belej, Košeckého Rovného. Poteší ma, ak budem môcť skrášliť čipkou ešte aj ďalšie rukávce k tzv. bielym krojom.

 Keď práve nepaličkuješ, ako tráviš svoj voľný čas?


O vyplnenie voľného času ja problém veru nemám. Náhodou som sa dostala k renovácii krojov v múzeu v Ilave. Bola to asi trojročná práca s prestávkami.

Takúto činnosť som predtým nikdy nerobila. No teší ma, že sa mi všetko podarilo dať do poriadku, aj keď materiály boli všelijaké a výšivky naozaj z rôznych nití.

Mojimi rukami prešlo takmer 200 súčastí ľudového odevu.

V poslednej dobe opravujem rukávce sestrám a kroje na bábikách. Veľa krojových súčastí som "oživila" aj viacerým majiteľom z našej obce. Táto práca ma veľmi baví, pretože stále nachádzam nové zaujímavé prvky vo výšivkách, a tak dopĺňam poznatky o hornoporubskom ľudovom odeve.

Aj pri krojoch využívam techniku. Prekreslila som vzory výšiviek na zástery, na obojky rukávcov, ale aj na mužské košele, ktoré potom vyšila moja sestra.