Marie Sedláčková - Serbousková

17.11.2021

Mária Serbousková sa narodila 26. júna 1895 v Javornici. Dodnes sa považuje za zakladateľku modernej paličkovanej čipky v Čechách. Jej umelecká kariéra musela prekonať množstvo prekážok. Navštevovala dievčenské lýceum v Hradci Králové, kde ju prostredie a hlavne profesor Bohumil Markous[1] viedli k láske k umeniu. Ďalším z vplyvov bolo aj Umeleckopriemyselné múzeum v Hradci Králové, ktoré organizovalo množstvo výstav a iných aktivít. V rokoch 1910-1912 tu navštevovala kurzy dekoratívneho kreslenia, ktoré viedla výtvarníčka Eliška Mikanová- Urbanová (1879- 1950). Učila sa tu kresliť, cvičila sa v štylizácii rastlinných motívovo pre secesný dekor a vzory pre výšivku a maľbu na textílie. V roku 1913 bola prijatá na Umeleckopriemyselnú školu v Prahe, avšak svoj nástup o rok odložila. O rok neskôr jej bolo štúdium odopreté pre vypuknutie prvej svetovej vojny a musela sa starať o chorú sestru a domácnosť. Počas vojny cvičila deti v telocvični Sokol, učila sa hrať na klavír, čítala knihy, učila sa francúzsky a tiež sa opäť vrátila ku kresleniu. Rok po vypuknutí vojny začala mať problémy s očami a bála sa že oslepne. Napriek tomu pracovala ďalších vyše 15 rokov. Už v roku 1916 sa rozhodla, že sa presadí v umeleckom priemysle a uživí sa svojou prácou. Začala spolupracovať s výtvarníčkou Eliškou Mikanovou, ku ktorej už predtým chodila na kurzy kreslenia. Na prvej výstave v roku 1916 v Hradci Králové, ktorá bola prezentáciou prác žiakov Elišky Mikanovej, mala úspech s vyšívanými prikrývkami a šitými hračkami. Na výstavu v roku 1917 v Ústí nad Orlicí pripravila okrem iného sériu čepcov s paličkovanou čipkou. Po skončení vojny zvolila čipku ako svoj hlavný výrazový prostriedok a dosiahla s ním obrovské úspechy. Všetky návrhy si číslovala a tematicky rozdeľovala. Už na konci roku 1919 mala samostatnú výstavu v dvorane brnenskej Vesny. Podrobnejšie informácie o výstave a exponátoch priniesol časopis Rozhled. Čipky Márie Serbouskovej boli označované ako vynález. Podľa uvedeného článku je v jej dielach docielené nevšedných efektov použitím farebného hodvábu v kombinácii so striebornou alebo zlatou niťou a žinylkou.

S manželom
S manželom

V roku 1920 sa stala členkou Svazu československého díla a bola požiadaná o pomoc pri oživení čipky na Slovensku. Jej záujem o problematiku čipkárstva bol veľký a nebol obmedzený iba jej tvorbou. V rokoch 1920- 1921 pol roka cestovala po celom Slovensku navštívila aj zabudnutejšie dediny a bola prekvapená bohatou farebnosťou slovenskej čipky. Najviac kritizovala školstvo, pretože nevychádzalo z predlôh, ktoré zozbierali Smolková a Bíbová, ale používali predlohy až z Viedne, ktoré nemali nič spoločné s tradičnými čipkami zo Slovenska.

Po návrate zo Slovenska v roku 1921 konečne nastúpila na Umeleckopriemyselnú školu v Prahe s cieľom umelecky povzniesť a osviežiť čipkársku tradíciu vo svojom rodnom kraji. Študovala v špeciálke u profesora Jaroslava Bendy a profesora Františka Kyselky. Čipky navrhovala s tým, že vopred vedela ako budú použité. Výrazovým prostriedkom u nej naďalej zostávala biela farba. Jej tvorba plne zodpovedala jej realistickému a praktickému duchu. Najrozmernejšie dielo, ktoré vytvorila bola stolová súprava pre 24 osôb pre rodinu Bartoňa z Dobenína. Tvorilo ju niekoľko menších obrúskov a obrus s rozmermi 520 x 120 cm. Táto kompozícia patrí k najzaujímavejším a vysoko hodnotením dielam nielen paličkovanej čipky ale českej moderny vôbec. Do tak rozmernej plochy obrusa vložila na pozdĺžnu stredovú os čipkovú kompozíciu v dĺžke 360 cm. Jej súčasťou je aj nápis: "Samotnému žiť i v raji je teskno- přatelé nad zlato a drahé kameny." Ide o dielo, ktoré bolo vytvorené medzi dvoma svetovými vojnami a je to v podstate jedna z prvých prikrývok na stôl s využitím paličkovanej čipky, ktorá dosahuje takéto rozmery.

Po roku 1925, kedy sa zúčastnila aj svetovej výstavy v Paríži, kde získala zlatú medailu za svoje práce, bol vývoj jej tvorby priamočiary. Vystavovala tu napríklad časť súboru- tabule s ukážkami vzorov čipiek z jej diplomovej práce, ktoré prezentovali činnosť školy. Ďalej tu vystavovala ako členka Svazu československého díla, kde boli aj práce vyhotovené v jemnej tylovej čipke. Okrem toho reagovala aj na súťaž na stóry, ktorá bola vypísaná pre československú expozíciu. Bolo vybraných 6 prác, ktoré riešila veľmi decentne a premyslene. V práci zosilňuje tendencie funkcionalizmu, ktoré sú očividné v Máriiných ďalších prácach na prestieraniach. Čipku zbavuje posledných zvyškov dekoru a dospieva k tomu najprostejšiemu poňatiu. Charakterizuje ju úplná technologická triezvosť, plastická štruktúra väzby a vrátila sa k požívaniu farieb. Svoje farebné čipky, po prvý krát prezentovala v roku 1926 na výstave v Kodani, kde predstavila množstvo textílii na stôl a tie sa stali doménou jej tvorby. Na ich tvorbu zväčša využívala jednoduché väzby ako plátenko alebo točené plátenko. Prepracovala ich tak, aby sa dali bezpečne prať a stačilo ich iba ožehliť, nemuseli sa vypínať špendlíkmi. Dôraz bol kladený na materiál, dokonalé prevedenie a súlad materiálových i farebných kombinácii. Ako základ používa jednoduché štruktúry, ktoré obohacuje premysleným vedením farebných priadzí a impresionisticky ich rozohráva do jemného farebného chvenia. V 30. rokoch jej tvorbu poznamenala hospodárska kríza. Znižoval sa počet objednávok a koncom desaťročia sa jej vrátili problémy so zrakom až takmer oslepla. V roku 1940 sa tvorby vzdala a starala sa výlučne o svojho manžela maliara Vojtecha Sedláčka. Zomrela 13. marca 1964 a je pochovaná v Libčanoch, rodisku svojho manžela.

Prácu Márie Sedláčkovej- Serbouskovej možno zaradiť medzi monumentálnu čipku s niekoľkými väčšími dielami. Dôležitá je aj z hľadiska pokroku, ktorý dokázala na svoju prácu aplikovať. Postupne prešla od tradičného ľudového ornamentu až k jednoduchému plátenku obohateného o farby a to predznamenalo vývoj čipky na nasledujúce obdobia.

Zdrojom pre tento text bola moja bakalárska práca Monumentálna čipka na Slovensku a v Čechách v 20. storočí z roku 2016.

Hlavné prameny, ktoré som použila pre napísanie tohto textu v bakalárskej práci boli knihy: HULCOVÁ, Mária: Krajky z nitě života Marie Sedláčkové- Serbouskové. Muzeum a galerie Orlických hor, Rychnov nad Kněžnou 2004.