Matej Pisca: "Nikdy sa nemôžem vynadívať na tú krásu čo vedeli naši predkovia spraviť."

19.07.2021

Mateja poznám ako človeka, ktorý má hlavu plnú nápadov a nebojí sa ich realizovať. O mnohých jeho projektoch, ktoré sa týkajú hlavne paličkovanej čipky si môžete prečítať v rozhovore. Zároveň je tento rozhovor aj pozvánkou na 5. ročník festivalu paličkovanej čipky v Krakovanoch. ktorý sa uskutoční 24. - 25. 10. 2020. A dúfa, že sa tu všetci stretneme v zdraví, aby sme opäť spoločne osláviť čipku.

Matej aké sú tvoje prvé spomienky na paličkovanú čipku?

Moje prvé spomienky na paličkovanú čipku boli už asi pred 25 rokmi, keď sa začali stretať v kultúrnom dome ženy, aby sa naučili tradičnú čipku z Krakovian. Pár detí sme tam boli paličkovať, ale tak ako som začal, tak som aj skončil. Potom som pričuchol k paličkovanej čipke, keď som sa vrátil po 7 rokoch z Londýna a chodil som každú stredu otvárať čipkárkam naše múzeum. Jeden deň som si povedal, že čo tu budem len tak sedieť a začal som znova paličkovať.

Tvojou srdcovou čipkou je krakovanská čipka, aj pre to, že je typická pre dedinu, z ktorej pochádzaš. Čím ťa ešte zaujala?

Pre mňa každá tradičná čipka zo Slovenska má svoje čaro a nikdy sa nemôžem vynadívať na tú krásu čo vedeli naši predkovia spraviť. Vždy som si myslel, že naša čipka je obyčajná a úplne normálna. Keď som sa začal venovať čipke viac som zistil, že je naozaj unikátna a pre mňa aj najkrajšia na svete. Zaujala ma hlavne svojim zaujímavým postupom práce a potom tie staré čipky tou úžasnou farebnosťou. Ani neviete, aký som rád, že mamina pred 25 rokmi založila klub paličkovanej čipky Bábence a že sme za tie roky mohli ukázať, naučiť, vystaviť a krásne reprezentovať náš klub, čipku a našu dedinu Krakovany.

Poznám ťa ako človeka, ktorý je neustále činný a tvorivý. Podieľaš sa na mnohých projektoch. Okrem iného učíš deti zo školy v Krakovanoch paličkovať. Aká je to pre teba skúsenosť?

Som ten tip človeka, ktorý nemôže sedieť len tak doma na zadku. Stále musím niečo robiť a hlavne sa najradšej túlam. Po jednom festivale sa prišli pozrieť na súťažné práce žiaci zo základnej školy a rozprávali sme sa s pani riaditeľkou, či by som nezačal raz do týždňa učiť deti paličkovať. Už to robím tretí rok a strašne ma to baví - teda až do vtedy, keď to baví aj naše decká. Vždy sa poteším, keď niekto niečo nové vymyslí a najradšej mám, keď skúšajú paličkovať aj doma. Pre mňa je najväčšia vďaka, keď vidím, že pár z nich skúša aj tú našu krakoviansku. Bohužiaľ, sme sa nevideli asi 3 mesiace, tak neviem kto čo robí, ale niektoré maminy mi zakričia, keď idem po obci, že paličkujú.

Bol si organizátorom prvého ročníka medzinárodného festivalu Men making lace. Ako vznikla táto myšlienka a ako sa projekt vyvíja ďalej?

Jeden deň mi napísal Igor z Chorvátska súkromnú správu, že či mu nezistím pár vecí o slovenských čipkách a potom sme sa dali do reči a zistil, že aj ja skúšam paličkovať. Tak som sa pridal na stránku Men making lace. Zoznámil som sa takto virtuálne s mnohými úžasnými čipkármi z celého sveta. A kto ma pozná, tak vie, že vždy rád niečo organizujem. Tak ma napadol prvý festival mužov, ktorí paličkujú. Navrhol som to Igorovi a tak sme sa zišli v marci 2018 u nás v múzeu. Prišli čipkári zo Slovenska, Estónska a Juhoafrickej republiky. Bolo to pre mňa úžasný víkend, aj keď nezačal super. Náš kamarát z JAR Mannie stratil v Piešťanoch peňaženku s jeho dokladmi a aj peňažným obnosom. Doteraz ďakujem tomu mladému mužovi, čo ich našiel a doniesol na políciu a peniažky boli v peňaženke. Vieš aký som bol pyšný na Slovensko? :-) Festival bol super, ďakujem každému kto prišiel a kto mi akokoľvek pomohol. Minulý rok sa festival mal konať v Chorvátsku a tento rok v Estónsku. Bohužiaľ sa ani jeden neuskutočnil, ale dúfam, že budú rok sa v zdraví stretneme v auguste v Talline. Na ktorý Vás srdečne pozývam hneď týždeň po OIDFE.

Avšak projekt, s ktorým si ťa spojí každá čipkárka a čipkár je Festival paličkovanej čipky v Krakovanoch. Čo ti organizovanie festivalu prináša? A naopak o čo ťa oberá?

Pre mňa je to jeden z najkrajších víkendov v roku. Pamätám si, keď mamina spomínala, že by sme mali nejako osláviť 20. výročie Bábeniec výstavou a ja som navrhol, či by sme nespravili nejaký festival a tento rok, keď všetko dobre dopadne, tak sa stretneme už 5 krát. Festival znamená pre mňa stretnutie čipkárskej rodiny nielen zo Slovenska, Čiech, ale aj Európy. Každý rok sa teším na nové výstavy, kurzy, stretnutia, vystúpenia a už na tradičné posedenie, ktoré býva v sobotu. A čo mi odoberá festival? Je pravda, že ma skôr napĺňa, ale vytáčajú ma ,,nepodstatné" veci, ktoré musíme počas festivalu riešiť. Niektorí ľudia zabúdajú, že sa festival organizuje rok dopredu, týždeň pred festivalom už ani nespávame a celý tím organizátorov kmitá celý víkend, aby sme uspokojili čo najviac návštevníkov. Čiže veci ako môj súťažný obraz je na zlom mieste, moje ubytovanie nebude to, ale tamto, tí účinkujúci sú moc nahlas a potom hneď riešia, že tamtoho zase nikto nepočuje...atď., sú pre mňa odoberajúce faktory. Potom zase sú veci, ktoré mi spravia hroznú radosť ako sú ďakovné správy, objatia a rozlúčky v nedeľu či pondelok. Ale ak môžem mám tu jednu správu z prvomájového víkendu: " Ahoj chcem ti len povedať, že myslíme na Vás. Normálne by sme boli s Magdou na vašom čipkárskom festivale....a dnes by sme videli prenádhernú show a by sme spolu tancovali a spievali. Dúfam, že tvoja rodina a čipkárky sú v poriadku. Dávajte si na seba pozor, teším sa na najbližšie stretnutie a veľa objatí. " takúto krásnu správu som dostal od Katelijne z Belgického Brugge, ktorá sa spolu s Magdou tešili na náš festival. No nie je to super?

Minulý rok si sa spolu so svojou mamou Danielou Piscovou zúčastnil festivalu vo Francúzsku. Videl si rozdiely medzi organizáciou festivalu u nich a u nás na Slovensku a v Čechách? Prekvapil ťa niečím?

Pre mňa to bol perfektný víkend, lebo ako klub sme tam mali veľký úspech a pre mňa to boli zase nové stretnutia a dúfam, že sa s niektorými uvidíme aj u nás v Krakovanoch. Mali veľmi zaujímavú módnu prehliadku v kostole, krásne výstavy a Patric s Rosanou sú úžasní hostitelia. Mali krásne zastúpenie francúzskych čipkárov a aj zahraničných. Páčila sa mi aj výstava čipiek a masiek v Belgicku. Po festivaloch na Slovensku, Poľsku, Česku a Francúzsku som zistil, že festival v každom štáte je iný, má inú organizáciu, ľudí a myšlienku. Potom som vlastne prišiel na to, že to čo robíme v Krakovanoch sa nemáme za čo hanbiť.

Akú úlohu hrá v tvojom živote folkór?

Tú najväčšiu, ale tomu môžem ďakovať mojim rodičom, ktorí roky s prestávkami pôsobia vo folklórnom súbore, vždy ste u nás počuli nejakú ľudovku a potom krásne víkendy na Východnej. Keď som sa vrátil z Londýna, tak som sa do tajov folklóru dostával viacej a viacej a vieš čo je smiešne? Neviem hrať na žiadnom hudobnom nástroji, neviem tancovať a ani spievať, ale keď počujem a vidím folklór z Východu, či tancovať Myjavu, tak som ako keby v inom svete. Strašne mi príde smiešne, keď sa ma niekto na festivale opýta, že prečo som tu a či hrám na nejakom hudobnom nástroji a moja odpoveď je vždy nie, tak každý si myslí, že hrám na basu a ja len na nervy J. Milujem chodiť na festivaly a moja srdcovka je Východná a veľmi ma zaujal Hrušov a pravdaže každá folklórna akcia je super. Inak niekedy mám pocit, že som v minulosti bol východniar. Milujem FS Vranovčan a Hornád - na to by som vedel pozerať každý deň a niekedy mám chuť si vypiť ako východniar J

Múzeum za Krakovskou bránou je etnografické múzeum, ktoré založila tvoja mama a ty jej s ním pomáhaš. Okrem toho, že sa tu stretávajú čipkárky, organizujete aj množstvo iných akcii. Aké projekty plánujete do budúcna?

Tento rok naše súkromné etnografické múzeum za Krakovskú bránu bude oslavovať 15. výročie. To je ďalšia moja srdcovka. Niekedy si len tak sadnem do kuchyne a nemôžem sa vynadívať. Je tam pre mňa veľmi dobrá energia a ďakujem našim, že niečo také vedeli prerobiť a zozbierať takú zbierku, akú v múzeu máme. Pravdaže je tam práce ako na kostole a niekedy nestíhame, ale vždy tam veľmi rád idem. Chceli by sme v lete spraviť pár akcií v múzeum a jednou z nich by malo byť aj svetový deň čipky, ktorý sa bude konať prvú júlovú nedeľu. A čo sa týka čipkárstva, tak som mal byt v marci v Španielsku, potom v Estónsku, v Belgicku, v Chorvátsku, v Taliansku a v novembri som mal ísť do USA, ale asi tento rok zabudneme na cestovanie. Potom pripravujeme veľký projekt s viacerými čipkárkami zo Slovenska, na ktorý sa moc teším, len som nemal čas sa mu ešte venovať, ale už začnem a dúfam, že to dáme čoskoro von.

Aké máš plány s paličkovanou čipkou do budúcnosti?

Chcel by som dostať slovenskú paličkovanú čipku do sveta, lebo je úžasná a dokonalá. Chcel by som, aby krakoviansku čipku ovládalo čo najviac ľudí a hlavne detí. Chcel by som, aby som mal viacej času na paličkovanie, čiže by som mohol spraviť to, čo mám v hlave. Chcel by som, aby sme sa každoročne stretávali zdraví buď u nás v Krakovanoch, v Prešove ,v Dubnici, v Rožňave či na inej čipkárskej akcií na Slovensku.

Ako tráviš svoj voľný čas keď sa práve nevenuješ paličkovaniu alebo organizovaniu akcie?

:-) To je čo? Ale keď sa nejaký nájdem, tak strašne rád sa stretávam s kamarátmi, s mojimi neterkami a synovcom, milujem koncerty, divadlo a strašne rád cestujem.