Michal Halabrín: "Je to poklad, čo nám zanechali predkovia"

15.07.2021


Michala som spoznala pred štyrmi rokmi vďaka kurzu tylovej čipky v Brezovej pod Bradlom. Medzi tým sa z nás stali skvelí kamaráti. Spája nás predovšetkým paličkovaná čipka, o ktorej dokážeme viesť dlhé debaty a vzájomne sa inšpirovať. Inšpiratívny je aj tento rozhovor.

Ako dlho sa venuješ paličkovaniu?
Ako si sa k tomu dostal?
Vyrastal som v prostredí, kde boli ručné práce bežné, mamina vyšíva, hačkuje, štrikuje a samozrejme, že som si vyskúšal tieto krásne techniky. Raz som s veľkým záujmom obdivoval tylové čipky na kroji. Nešlo mi to do hlavy, ako je to možné niečo také vytvoriť. Mama mi o tom porozprávala, že ide o paličkovanie a jej babička paličkovala čipky, ale ona sa to od nej nenaučila. Chodil som do základnej umeleckej školy na výtvarný odbor. Mal som výbornú učiteľku pani Bielčikovú. Na skrini mala jeden valec s paličkami. Veľmi som sa hanbil, ale odhodlal som sa opýtať. A stalo sa. Naučil som sa plátno. Potom mi pani učiteľka dala zopár podvinkov na rôzne väzby. Každá bola pre mňa výzva. A možno práve preto sa mi paličkovanie zapáčilo, zdolával som jednu výzvu za druhou. Ale na výtvarnej bolo treba kresliť, a tak som si kúpil knihu a ďalej som sa učil sám. Ale aj teraz chodím do ZUŠ-ky pochváliť sa s prácami, poprípade poradiť sa s kompozíciou. Veľmi mi pomáha Katka Gogová, keď niečo nakreslím a nie som s tým stotožnený, ona vždy vie čo treba vylepšiť.
Ako dlho sa venuješ paličkovaniu?

Tento rok to bude osem rokov

 

Ako si sa k tomu dostal?


Vyrastal som v prostredí, kde boli ručné práce bežné, mamina vyšíva, hačkuje, štrikuje a samozrejme, že som si vyskúšal tieto krásne techniky. Raz som s veľkým záujmom obdivoval tylové čipky na kroji. Nešlo mi to do hlavy, ako je to možné niečo také vytvoriť. Mama mi o tom porozprávala, že ide o paličkovanie a jej babička paličkovala čipky, ale ona sa to od nej nenaučila. Chodil som do základnej umeleckej školy na výtvarný odbor. Mal som výbornú učiteľku pani Bielčikovú. Na skrini mala jeden valec s paličkami. Veľmi som sa hanbil, ale odhodlal som sa opýtať. A stalo sa. Naučil som sa plátno. Potom mi pani učiteľka dala zopár podvinkov na rôzne väzby. Každá bola pre mňa výzva. A možno práve preto sa mi paličkovanie zapáčilo, zdolával som jednu výzvu za druhou. Ale na výtvarnej bolo treba kresliť, a tak som si kúpil knihu a ďalej som sa učil sám. Ale aj teraz chodím do ZUŠ-ky pochváliť sa s prácami, poprípade poradiť sa s kompozíciou. Veľmi mi pomáha Katka Gogová, keď niečo nakreslím a nie som s tým stotožnený, ona vždy vie čo treba vylepšiť.

Michal, poznám ťa už 4 roky a viem, že tvojou veľkou vášňou sú tradičné ľudové čipky. Čo ťa k nim priťahuje?

Krása. Taká tá, na prvý pohľad, ale aj taká skrytá vo väzbách, kedy človek len žasne a zamýšľa ako mohol niekto na také niečo úžasné prísť. Každá je iná a všetky sú výnimočné. Je to poklad, čo nám zanechali predkovia. 

 Okrem toho tvoríš aj figurálne, moderné čipky. Kde k nim berieš inšpiráciu a aký k nim máš vzťah?

Čo sa týka modernej čipky, som toho názoru, že sa dá upaličkovať všetko. Keď navrhujem nejakú prácu, snažím sa aby bola iná a čo najviac sa líšila od ostatných. Inšpiráciu hľadám aj v kresbách. Často si čmarám len tak, a zrazu v tom vidím nejaký motív a hneď špekulujem, ako by sa to dalo upaličkovať. Čo sa týka figurálnych motívov, je to ďalšia výzva, ktorú som ešte nezdolal.

V Bratislave sa učíš pod vedením Jarky Rybanskej. Aké je to pre Teba skúsenosť?

Po začatí štúdia v Bratislave som hneď vyhľadal UĽUV, kde som sa pýtal na kurzy regionálnych čipiek. Kurzy boli plné a len tak sa do nich nedalo vstúpiť. Ale Jarka ma prizvala do klubu Okolok v Petržalke. Tu som sa naučil množstvo krásnych čipiek a veľmi som sa zdokonalil, za čo vďačím Jarke. Ale dalo mi to omnoho viac. Spolu s klubom som navštívil viacero festivalov a zájazdov. Žienky z klubu mi prirástli k srdcu. Už to nie je len o čipkách, ale aj o priateľstvách. Prvý rok bol v Bratislave náročný, ale tu som našiel druhý domov, miesto kde sa naozaj cítim dobre. Často sa smejeme a debatujeme o čomkoľvek. Aj keď je to ďaleko, už teraz mi je smutno pri myšlienke na to, že doštudujem a odídem odtiaľto.

Ktorá regionálna čipka je tvoja najobľúbenejšia a prečo?

Na toto sa nedá jednoznačne odpovedať. Nemôžem vybrať len jednu, pretože každý región má svoje čaro. Ale moje najobľúbenejšie sú tylové paličkované čipky Myjavskej pahorkatiny, krakovanské čipky, novomestské čipky, hlbocké čipky a liptovské čipky.

Viem, že súčasná čipka, ťa moc nepriťahuje. Prečo?

Mám rád súčasnú čipku, ale predsa existujú práce, ktoré nie sú pre mňa atraktívne. Ide o veľmi precízne vytvorené, často krát geometrické práce. Pôsobia na mňa sterilne, akoby sa z nich vytratila hravosť. Možno práve toto je v súčasnosti in, ale mňa to veľmi neoslovilo. Myslím, že by mala mať paličkovaná práca nejaký nádych človečenstva. Ale kto vie, možno raz budem aj ja také práce preferovať.

Získal si už niekoľko menších ocenení za svoju tvorbu. Povedz nám o nich niečo viac. 

Získal som tretie miesto na festivale v Krakovanoch za figurálnu prácu, a potom tretie miesto za náušnice na celoslovenskej súťaži Textilná tvorba 2019. Ale aj tak pre mňa je najväčšie ocenenie, keď je niekde na výstave moja práca a ľudia sa pri nej pristavia, obdivujú ju. Často prídem bližšie aby som vypočul, čo o nej hovoria.

Aký materiál najčastejšie na paličkovanie využívaš?

Asi skoro všetko čo sa dá kúpiť v textilnej galantérii. Ale niektoré práce si pýtajú aj tradičné materiály, ako ručne spriadaný ľan či konopná niť.

Čo alebo kto ťa k paličkovaniu inšpiruje?

Som obklopený skvelými ľuďmi, ktorí prinášajú do môjho života inšpiráciu. Napríklad aj ty, ale aj ženy z klubu. Rozprávame sa o čipkách a riešme spolu všetky naše práce. Každý vplýva na každého. A potom je plno inšpirácie v knihách a v bežnom živote, stačí si len vybrať.

Čo robíš vo svojom voľnom čase, keď sa práve nevenuješ paličkovaniu alebo škole?

Tak málo voľného času a tak veľa aktivít. Už som spomínal kreslenie, ale to len veľmi skromne. Veľa času trávim v prírode, pri včelách, v záhrade a pri domácich miláčikoch

Aké máš plány s čipkou do budúcnosti?

Dokončiť všetky sľúbené práce. Neviem povedať nie, a tak robím viacero čipiek na kroje, alebo známym nejaký ten obrázok. Takto nepaličkujem len vzorky, ktoré dám do fasciklu, ale reálne a funkčné čipky, ktoré budú zdobiť kroj a urobia radosť. Možno ďaleko v budúcnosti by som chcel učiť paličkovanie. Aj keď už teraz sa mi ten sen trošku splnil, keďže počas medzinárodného folklórneho festivalu na Myjave v škole pletenej čipky učím spolu so ženami z Brezovej a Krajného . Veď čo viac sa dá pre čipku urobiť, ako ju odovzdávať ďalej.