Naše Vianoce

30.12.2021

Pôvodne sa tento článok mal volať Koniec roka a chcela som v ňom trocha bilancovať. Ale potom prišli Vianočné sviatky, ktoré boli asi najkrajšie aké som v živote zažila. Preto som sa rozhodla, že Vám napíšem o nich. A čo bolo bolo a niekeddy je lepšie sa k tomu nevracať. 

Tento rok sme to mali bez stresu a zhonu. V stredu som si v kľude upiekla Vianočku a spravila malý stromček pozostavajúci z pletenca z vianočkového cesta a na špajlu som dala hrozienka, slivky a na vrch jabĺčko. Je to tipycké pre oblasť Krkonoške, kde momentálne žijeme. 

Vo štvrtok som uvarila kapustnicu, čo to upratala, dokončila výzdobu a náš kľud a pohoda mohli začať.

A Štedrý deň sa nám naozaj vydaril. Celý týždeň sme čakali kedy sa narodia malé morčiatka. Ráno vstaneme a pri našej samičke sa už túlili tri malé hnedé klbká, ktoré sa museli narodiť niekedy v noci. 

Mali sme celý deň čas kým zasadneme k večeri, preto sme sa rozhodli, že pôjdeme nakŕmiť zvieratká. Išli sme až na Kunětickú horu, kde majú ohradu s kozami a ovcami a hneď oproti je obora s danilemi, jeleňmi, muflónmi a majú tam aj jedného skota. Pre ovce a kozy sme si pripravili mrkvu, cuketu a jabĺčka. Boli z toho tak nadšené, že po piatich minútach sme už nemali žiadnu zeleninu, ani ovocie. 

Po návrate domov sme pripravili, ešte pár drobností k večeri, pustili si film, a vyčkávali kým nastane ta krásna chvíľa. Slávnsotna večera, darčeky a stretnutie s rodinou, hoci iba cez kameru našich telefónov. Tieto chvíľe sme si užívali natoľko, že z nich nemáme jedinú fotku. 

Na Prvý sviatok Vianočný sme sa vidali do Pardubíc. Na zámku pred niekoľkými dňami sprístupnili rytierské sály, ktoré boli pre verejnosť uzavreté asi tri roky. Jedinéčné sú rozsiahlimi, zachovalími nástennými maľbami z obdobia gotiky. 

Náš výlet sme zakončili horúcou čokoládou v Caffe Bajer, ktoré sa nachádza na začiatku námestia v pardubiciach rovno pod Zelenou bránou. 

Na druhý sviatok Vianočný sme si dopriali celodenný výlet. Začali sme v Rychnove nad Kněžnou, kde postupne dokončujú renováciu fasády kostola Najsvätejšej trojice. Práve fasáda by mala byť dielom architekta Santiniho. Keď som ho videla prvý krát pred dvoma rokmi bol v katastrofálnom stave. Boli mi to ľúto a dúfala som, že sa plánuje jeho obnova, čo sa po pár mesiacoch skutočne udialo. 

Ďalej naše kroky viedli do mesta Žamberk, ktorý je asi 15 kilometrov od Vamberka. Tu sme boli zvedavý na barokový kostol, ktorý vo svojom vnútri skrýva prekrásne secesné maľby na celej vnútornej ploche kostola. 

Naša posledná zastávka bola v Ústi nad Orlicí. Najskôr sme autom vyšli k rozhladni Anderlův chlum, ku ktorej vedie cesta plná serpentiniek. V lete je to asi v pohode, ale v zime, keď je nasnežené, to vyzerá veľmi nebezpečne. Za normálnych okolností, by sme nechali auto v meste a hore si to vyšlapali. Tak snáď nabudúce. Vedla vyhliadky sa nachádza turistická chata, kde sa v prípade hladu, môžete najesť. Všetko sú to jednoduché a veľmi tipycké jedlá. Ja som na rozhladnu nešla, ale keď vychytáte krásne počasie ako my včera vidíte široko ďaleko.

Nakoniec sme sa išli pozrieť ešte do mesta. Cez Ústí nad Orlicí jazdíme často, keď ideme na Slovensko alebo cestou späť. Ja som tadial jazdievala počas svojich návštev Vamberka, ale nikdy ma nenapadlo zastaviť sa aj v centre mesta.

A moje doporučenie smeruje k jednému konkrétnemu objektu. Je ním Hernychová vila, kde momentálne sídli Mestské múzem Ústí na Orlicí. Vila je z obdobia secesie. Dokončená bola v roku 1907 v štýle florálnej secesie.

Pôvodne sme sa vôbec naplánovali múzeum navštíviť. Ale keď sme vošli vila ma očarila a tak sme zamierili rovno k pokladni. Celá vila si zachovala secesnú výzdobu vrátane obrovského lustru vytvoreného v štýle Art Deco. 

Pri pokladni sme sa dozvedeli, že tu prebieha výstava betlémov zo zbierok múzea. Boli iné ako sme počas adventu videli v Trutnove a Jilemnici. Okrem toho tu majú stálu výstavu o textilnej výrobe, ktorá bola kedysi v Ústí nad Orlicí veľmi bohatá. Veď aj sám staviteľ vili Florián Hernych bol majiteľom textilnej továrne, ktorá sídlila hneď oproti vile. Rsp. vilu si nechal vystavať oproti továrni. A tak nebolo o čom. V jednej miestosti sme si prezreli históriu textilnej výroby a v druhej už mali textilnú dieľnu. Mohli sme si tu zmotať svoje vlastné lano. A práca to teda nebola jednoduchá. Okrem toho sa tu dalo vyskúšať tkanie ka veľkom stave, ale aj pradenie. Mali tu vzorky balvnených, žihľavových, konopných a ľanových vlákien. Proste paráda. A ja sa moc teším až sem zavítam opäť. 

Naše Vianočné sviatky boli naozaj bohaté na zážitky. Strávila som ich bez internetu a musím povedať, že to bolo krásne. Zrazu neexistovali žiadne problémy. A preto chcem v offline svete tráviť omnoho viac času. Nemusíte sa však báť, že by som zabudla na stránku alebo tvorbu. Vždy vám tu budem prinášať čo najlepšie čo viem. 

Prajem vám krásny začiatok Nového roka, aby bol bohatý na zážitky, stretnutia, nové vedomosti, plný zdravia, šťastia a radosti. 

Na záver Vám sem ešte pridávam odkaz na múzem v Ústi nad Orlicí, keby niekto zatúžil po návšteve. Ja sa znova chystám do textilenej dielne. https://www.muzeum-uo.cz/cz/programy/pro-verejnost/