Vojtech Angylay

17.01.2022

Žil v rokoch 1847 - 1922. Študoval na Akadémii výtvarných umení vo Viedni, kde svoje štúdium ukončil v roku 1869.

Od roku 1973 pôsobil v Kremnici na vyšej reálke a v ústave pre hluchonemých. V roku 1888 za ním prišla do Kremnice jeho mladšia sestra Ema Angylayová, ktorá pôsobila vrámci Kremnickej čipkárskej školy ako učiteľka. Bola mu dobrou radkyňou pri návrhoch čipiek. 

Jeho návrhy sa v mnohom museli prispôsobiť dobe. Okrem toho na sklonku 19. storočia nebolo jednoduché konkurovať ručnou výrobou strojovej krajke, ktorá bola rýchlejšia a lacnejšia na výrobu. Preto museli návrhy čipiek zodpovedať súdobým módnym požiadavkám, byť kvalitné, bohaté na vzory a tiež finančné dostupné, čo bol asi problém, keď sa pozrieme na zložitosť motívov, pretože sú náročné na zhotovenie.

Predovšetkým sú však výsledkom kultúrnych, umelecký a spoločenských plyvov. Na konci 19. storočia doznieval historizmus a vo Viedni sa postupne začala hlásiť k slovu secesia. Okrem toho čerpal aj z renesančných čipiek, ktoré boli tvorené hlavne dvojpárovým pletencom. Nezabudol ani na regionálne čipky a inšpiroval sa nimi.

Navrhoval predovšetkým rastlinné motívy, ktoré výplňal geometrickými prvkami. Ale objavujú sa tu aj zvieračie či ľudské postavy. 

Každý kto pozná jeho návrhy určite uzná, že sú užasné. Je škodou, že sa jeho práci nevenuje väčšia pozornosť.

Zmienku nájdete napríklad v knihe Kremnické čipkárske školy od Lucie Krchnákovej vydanej v roku 2018. Z tejto publikácie som si požičala aj obrázky jeho návrhov. Tam ich nájdete podstatne viac. 

Alebo v krátkom článku od Juraja Zajovnca publikového v zborníku Čas secese.